Prečo skladať puzzle

Skladanie puzzle je kognitívna (poznávacia) činnosť, v ktorej zohráva úlohu:

  1. vnímanie
  2. konštrukčná prax
  3. mentálna rotácia
  4. rýchlosť spracovania
  5. flexibilita
  6. pracovná pamäť
  7. uvažovanie
  8. epizodická pamäť

Súhrnne to znamená, že precvičujeme vizuospaciálne funkcie mozgu, teda vizuálne a konštrukčné schopnosti, ktoré sa týkajú lokalizácie, odhadu vzdialenosti, smeru prvkov priestoru, priestorovej rotácie a transformácie a pracovnej pamäte. Táto voľnočasová aktivita je výhodná v tom, že je pomerne lacná, môžeme ju uskutočňovať samostatne alebo v spoločnosti ľudí a nie sú potrebné digitálne zariadenia. Puzzle je nadčasová činnosť a nerobí si nároky na vek.

V súčasnosti je prevencia kognitívnych, resp. poznávacích porúch jednou z lekárskych výziev a kognitívnym účinkom riešenia puzzle sa začalo venovať len nedávno. Neurokognitívne poruchy sú zaradené medzi duševné poruchy, existujú ľahké formy, ktoré môžu prejsť do veľkých foriem porúch – demencie. Tímy vedcov sledujú zdravých dospelých jedincov nad 50 rokov, pričom sa zameriavajú na vizuospaciálne schopnosti. Výsledky naznačujú, že najmä dlhodobé skúsenosti so skladaním puzzle dielikov by sa mohli stať potenciálnym ochranným faktorom pred kognitívnym starnutím!

Americký neurobiológ David Eagleman (Obr. 1) vysvetľuje, aké dôležité je udržiavať mozog v činnosti. V televíznom prejave, ale aj vo svojej populárnej knihe Mozog spomína fascinujúcu štúdiu o stovkách mníšok a kňazoch, ktorí sa rozhodli darovať mozog po smrti. K čomu Eagleman a jeho tím zatiaľ dospeli? Hoci mozgové tkanivo malo príznaky Alzheimerovej choroby, teda bolo narušené tkanivo touto chorobou, nenašli sa u týchto ľudí počas života žiadne kognitívne poruchy! Eagleman ďalej vysvetľuje príčinu v kognitívnej aktivite mníšok v kláštoroch aj v staršom veku (spoločenský život, riešenie vecí a vykonávanie rôznych úloh). Táto štúdia vedie k novej hypotéze o tzv. kognitívnej rezerve, o ktorej sa Eagleman zmieňuje: „Ak necháte mozog aktívny, vytvárate si nové dráhy, hľadáte nové spôsoby, ako sa dostať z bodu A do bodu B napriek úbytku, zapríčinenému starnúcim vekom, niektorých častí mozgového tkaniva.“

Puzzle David Eagleman
Obr. 1 Neurobiológ David Eagleman v diskusii o potrebe kognitívnej aktivite mozgu.

A existujú rozdiely v pohlaví pri riešení puzzle? Kocijan so svojim tímom (2017) uskutočnil experiment s deťmi. Chlapci (22) a dievčatá (24) skladali puzzle na tablete a tento test priniesol zaujímavé rozdiely. Dievčatá boli pri riešení rýchlejšie, s dielikmi vykonali menej nesprávnych pohybov, zatiaľ čo u chlapcov sa zaznamenalo viac pokusov/omylov (nesprávnych pohybov). S veľkým odstupom dievčatá prekonali chlapcov, ale naopak muži zvyčajne prekonávajú ženy pri rôznych úlohách mentálnej rotácie. Jedna štúdia dokazuje 10% lepšiu výkonnosť mužov oproti ženám. Ako však upozorňuje kolektív autorov, tieto výsledky s robustnými rozdielmi je potrebné v budúcnosti overovať, keďže naznačujú výrazné rozdiely vo vizuospaciálnych schopnostiach medzi pohlaviami.

Prečo skladať puzzle 3